Čitateľský denníček - Speicherstadt

Ako som už písal pred dvomi dňami, na stránke Yucata.de pridali autori hru Speicherstadt, čo ma vlastne donútilo si prečítať (krátke) pravidlá a aj si ju zahrať. A musím povedať, že hra je príjemná a relatívne ľahká a intuitívna. Veď čítajte ďalej...

Zasadenie do reálií skutočného sveta som opísal už v predchádzajúcom krátkom príspevku, teraz sa teda zameriam na samotnú hru Speicherstadt.

Každý z hráčov má štyroch robotníkov, z ktorých jedného používa počas hry na zaznamenávanie bodového stavu a ostatných troch na samotné hranie. Každé z kôl pozostáva z piatich častí:
1. Ponuka
2. Dopyt
3. Nákup
4. Nakladanie
5. Príjem

V časti Ponuka sa najprv z balíčka kariet na hrací plán otočia obchodné karty v počte hráčov + 1 (pri troch hráčoch teda štyri karty). Ak sú otočené nejaké karty lodí, na každú sa umiestnia tri náhodné kocky surovín z vrecúška.

V časti Dopyt hráči postupne na striedačku (od začínajúceho hráča kola) kladú svojich robotníkov do stĺpcov na najbližšie spodné voľné políčko nad tieto karty. Tak vlastne určujú, o ktoré karty majú záujem. V tejto časi hry sa nachádza v podstate všetko možné "škodenie" ostatným, keďže pri vyhodnotení toho, kto ktorú kartu môže získať, je dôležitý počet robotníkov nad tou-ktorou kartou. Dôležité je, že vo svojom ťahu hráč MUSÍ robotníka umiestniť, nemôže sa vzdať ťahu.

Potom nasleduje Nákup, pri ktorom sa vyhodnotí získanie kariet a hráči za ne zaplatia. Procedúra vyzerá nasledovne:

- začína sa úplne vľavo dole a hráč (napríklad A), ktorý vlastní prvú figúrku nad touto kartou, povie, či ju chce kúpiť
- cena karty je rovná počtu figúrok v stĺpci nad ňou (ak tam teda má figúrku hráč A, potom hráč B, potom hráč A a najvyššie hráč C, tak je cena karty 4)
- ak hráč A má toľko peňazí a chce kartu kúpiť, vezme si ju a ostatné figúrky sa vrátia hráčom
- ak hráč A buď nemá peniaze alebo kartu nechce, vezme si figúrku a ďalej sa o karte rozhoduje hráč s figúrkou nad ním (teda v tomto prípade B)
- pre neho platí nová cena - 3, keďže nad kartou už sú len tri figúrky
- ak kartu hráč B chce, kúpi ju za 3, vezme si ju a figúrky ostatných hráčov sa vrátia k nim
- ak kartu hráč B nechce, alebo nemá na ňu peniaze, vezme si figúrku späť a ďalej sa o karte rozhoduje hráč nad ním (čo je znovu A)
--- niekedy práve toto môže byť pre hráča výhodou, keďže napríklad hráč B nemal toľko peňazí a hráč A má akurát 2, takže kartu napriek prvotnému odmietnutiu kúpi
- ak kartu nekúpi nikto, karta je odstránená z hry

Rovnako sa vyhodnotia ďalšie karty a hráči ich postupne pokupujú, alebo sú karty odhodené.



Nakladanie nasleduje až potom, čo bola kúpená prvá karta lode. Všetci hráči, ktorí majú kúpené karty lode, môžu suroviny z nich použiť pomocou iných kariet, ktoré už majú pred sebou (napríklad môžu suroviny pomocou niektorého obchodníka predať za peniaze, môžu ich umiestniť na karty zákazok, alebo ich môžu uskladniť). Dôležité je, že na konci kola si hráč môže nechať iba 1 surovinu na svojej karte trhu (túto má od začiatku hry), alebo môže až 4 ďalšie suroviny umiestniť a ponechať na karte skladu (ktorú môže získať až počas hry).

Na konci kola prichádza časť Príjem, kedy každý hráč získava 1 mincu (2, ak si v danom kole nekúpil žiadnu kartu), prípadne môže získať ešte ďalšiu, ak vlastní banku.


Spomenul som zákazky, ktoré sú ďalším kľúčovým prvkom hry. Každá z týchto kariet obsahuje určitý počet surovín (2-4) a k nim príslušný počet víťazných bodov za splnenie zákazky (5-11). Ak má hráč na takejto karte na konci hry všetky potrebné suroviny, získava za ňu víťazné body. Ak mu ale niektorá surovina chýba, nezískava za kartu nič.

Víťazné body na konci hry hráč tiež získava za niektoré karty stavieb, za karty obdhocníkov, za účtárne (čím viac ich má, tým viac bodov získa), alebo za zvyšné suroviny v sklade.


Zhrnutie:

Speicherstadt je príjemná eurovka s jednoduchým systémom, ktorá vám nezaberie veľa času. Niekoho môže nepríjemne prekvapiť práve tá rivalita hráčov pri získavaní kariet, ale práve táto mechanika do hry vnáša potrebné prepojenie činností viacerých hráčov - interaktivitu. Nikto si nemôže hrať na vlastnom piesočku a je dokonca potrebné aj trošku plánovať dopredu...

Hru môžem len doporučiť. Určite nenahradí žiadnu "veľkú" hru, ale ako stredná cesta medzi zložitými eurovkami a jednoduchými pätnásťminútovkami je to výborný kúsok od Eggertspiele!