Chcem urobiť hru a neviem ako... (časť 1.)
Ako prvý zo série článkov na hlbšie zamyslenie vám prinášam preklad článku "I have no words and I must design" o hrách a hernej terminológii z pera Grega Costikyana. Tento pán sa v hernom biznise pohybuje už viac ako 30 rokov a venuje sa okrem iného aj dizajnu komerčne publikovaných hier najrôznejších typov a žánrov.
Článok je rozdelený do viacerých častí - z dôvodu funkčnosti a účelnosti blogu.
Názov článku je parafrázou na sci-fi dielo Harlana Ellisona "I have no mouth, but I must scream" (voľne preložené: "Nemám ústa, ale musím kričať"). Vďaka Gimli!
Pojem "hrateľnosť" som prvýkrát počul, keď som sa uchádzal o prácu vo firme Atari v roku 1982. Bol použitý niekým, kto práve hral automatovú hru, myslím že Zaxxon. "Je dobre hrateľná."
Odvtedy sa tento pojem stal v hernom priemysle samozrejmosťou. Ľudia o hrateľnosti hovoria, akoby to bolo niečo magické a mystické, čo musia hry určite mať. Herní dizajnéri sa radi označujú za ľudí, ktorí "rozumejú hrateľnosti", na rozdiel od vás programátorov, manažérov a umelcov. V skutočnosti jej ale rozumie iba málokto - pretože "hrateľnosť" sama o sebe je hmlistý a preto celkom neužitočný pojem. Povedať o niečom "má dobrú hrateľnosť" je rovnako užitočné, ako povedať "to je dobrá kniha". Nazvať niečo "dobrým" nám nepomôže pochopiť, čo je na veci také dobré, aké potešenie nám prinesie a ako spraviť dobrým aj niečo iné.
HRA JE PLASTICKÁ
"Hra" je úžasne plastické médium. Je prispôsobivá akejkoľvek technológii od neolitu až po modernú technológiu. A počas histórie boli vyvinuté úžesne pestré hry... stolné hry, bojové hry, stolné rolové hry, počítačové a konzolové rolové hry, rozsiahle skupinové online hry, MUDy, MUSHy, MOO hry, kartové hry, zberateľské kartové hry, hry prostredníctvom emailu alebo pošty, miniatúrové hry, letecké a dopravné simulátory, textové a grafické dobrodružné hry, akčné hry, strieľačky, tancovačky, ťahové stratégie a stratégie v reálnom čase, plošinovky, fantastické športy, skrolovacie hry, labyrintové hry, vedomostné hry, puzzle hry, bezdrôtové hry, zábava závislá od miesta hry, hazard, paintball, športy a konské dostihy...
Všetko sú to hry. Ale ako sa máme na tomto nesúrodom poli vyznať? Čo robí všetky tieto hry zaujímavými? Keď sa nad tým zamyslíte, majú vôbec niečo spoločné?
Aby sme hry pochopili, mohli sa o nich inteligentne rozprávať a boli schopní navrhovať lepšie hry, musíme pochopiť, čo hra vlastne je a rozdeliť "hrateľnosť" na drobné, na identifikovateľné zložky. V skratke potrebujeme pre hry presné názvoslovie.
pokračovanie...
Preklad so súhlasom autora. Pôvodný dokument nájdete tu.
Článok je rozdelený do viacerých častí - z dôvodu funkčnosti a účelnosti blogu.
Názov článku je parafrázou na sci-fi dielo Harlana Ellisona "I have no mouth, but I must scream" (voľne preložené: "Nemám ústa, ale musím kričať"). Vďaka Gimli!
Pojem "hrateľnosť" som prvýkrát počul, keď som sa uchádzal o prácu vo firme Atari v roku 1982. Bol použitý niekým, kto práve hral automatovú hru, myslím že Zaxxon. "Je dobre hrateľná."
Odvtedy sa tento pojem stal v hernom priemysle samozrejmosťou. Ľudia o hrateľnosti hovoria, akoby to bolo niečo magické a mystické, čo musia hry určite mať. Herní dizajnéri sa radi označujú za ľudí, ktorí "rozumejú hrateľnosti", na rozdiel od vás programátorov, manažérov a umelcov. V skutočnosti jej ale rozumie iba málokto - pretože "hrateľnosť" sama o sebe je hmlistý a preto celkom neužitočný pojem. Povedať o niečom "má dobrú hrateľnosť" je rovnako užitočné, ako povedať "to je dobrá kniha". Nazvať niečo "dobrým" nám nepomôže pochopiť, čo je na veci také dobré, aké potešenie nám prinesie a ako spraviť dobrým aj niečo iné.
HRA JE PLASTICKÁ
"Hra" je úžasne plastické médium. Je prispôsobivá akejkoľvek technológii od neolitu až po modernú technológiu. A počas histórie boli vyvinuté úžesne pestré hry... stolné hry, bojové hry, stolné rolové hry, počítačové a konzolové rolové hry, rozsiahle skupinové online hry, MUDy, MUSHy, MOO hry, kartové hry, zberateľské kartové hry, hry prostredníctvom emailu alebo pošty, miniatúrové hry, letecké a dopravné simulátory, textové a grafické dobrodružné hry, akčné hry, strieľačky, tancovačky, ťahové stratégie a stratégie v reálnom čase, plošinovky, fantastické športy, skrolovacie hry, labyrintové hry, vedomostné hry, puzzle hry, bezdrôtové hry, zábava závislá od miesta hry, hazard, paintball, športy a konské dostihy...
Všetko sú to hry. Ale ako sa máme na tomto nesúrodom poli vyznať? Čo robí všetky tieto hry zaujímavými? Keď sa nad tým zamyslíte, majú vôbec niečo spoločné?
Aby sme hry pochopili, mohli sa o nich inteligentne rozprávať a boli schopní navrhovať lepšie hry, musíme pochopiť, čo hra vlastne je a rozdeliť "hrateľnosť" na drobné, na identifikovateľné zložky. V skratke potrebujeme pre hry presné názvoslovie.
pokračovanie...
Preklad so súhlasom autora. Pôvodný dokument nájdete tu.
Komentáre
Zverejnenie komentára