Nórske interview s Andreasom Seyfarthom (časť 1/2.)

Nórsky server Brettspillguiden (doslovne Sprievodca stolnými hrami) pred pár dňami priniesol rozhovor s autorom a dizajnérom hier Andreasom Seyfarthom. Andreas má na konte svetové hity ako Puerto Rico, Poštovní kurýř, San Juan, Airships alebo Manhattan. Zástupca serveru Brettspillguiden sa s Andreasom porozprával o minuloročnom Essene, o niektorých jeho hrách a aj o hernom biznise dnešných dní.

Tento rozhovor je z dôvodu dĺžky rozdelený na dve časti, z ktorých prvú nájdete nižšie...

Andreasa a Karen Seyfarthových som spoznal na Essene 2008 a v lete 2009 som ich stretol znovu na večernom hraní u Hans im Glück (vydavateľ stolných hier). Keďže sme ich oboch pozvali na Spillathon 2010, spravili sme so stále rozlietaným Andreasom Seyfarthom rozhovor.

Vďaka za tvoj čas pre toto interview Andreas. Naposledy sme sa stretli prednedávnom v Essene, čo si myslíš o tohtoročných hrách? Zaregistroval si nejaké zaujímavé nové tituly?

Tohtoročné hry? Hovoríme o tých 500 a viac hrách z Essenu, alebo tam zahrnieme aj 500 hier z Norimbergu? Robím si srandu... Spoznanie nových hier sa stáva čoraz ťažším.
Čo sme pred 10-15 rokmi zvládli, sa už dnes nedá. Preto sa musíme spoľahnúť na rady priateľov a hľadať hru, ktorá nás zaujme.

Tu je mojich prvých 5 najväčších hitov z Essenu:
Imperial 2030: hral som ho raz, je to veľmi dobrá hra a veľmi sa podobá na pôvodný Imperial (jednu z mojich Top 10 hier)
Die Tore der Welt: hral som ich dvakrát a sú dobré pre hráčov, ktorí majú radi "Piliere zeme"
Továrnik: hral som ho raz a pokladám ho za dobrú hru od Friedemana Frieseho, ktorá ale nemá skoro nič spoločné s Vysokým napätím
Lodenice: hral som ich raz a je to omnoho lepšia hra, ako naznačovali správy časopisu Fairplay
Á la carte (nové vydanie): hral som ho dvakrát - pre každého, komu chýba prvé vydanie: toto je lepšie, tak hráčsky, ako aj obsahovo (komponentovo)

Hahah! Áno, každý rok vychádza stále viac nových hier, ale očakával som presne takúto odpoveď; ktoré nové hry sa dostali do tvojho hľadáčika. Je výborné, že máš rôznorodý vkus - Lodenice a Imperial 2030 som úplne minul, ale zaujala ma práve hra Á la carte. Keď ale hovoríme v relatívnych pojmoch nových hier - Agricola ťa po veľmi dlhom čase zosadila z piedestálu v rebríčku hier na stránke Boardgamegeek.

Hral si ju? Môžeš sa podeliť o svoj názor na ňu?


Agricola....

...keď táto hra vyšla, minul som ju a na svoju prvú hru som musel čakať dva ďalšie mesiace. A druhú. A tretiu... a tak ďalej. Je to určite moja najobľúbenejšia hra. Je totiž najbližšie k mojim očakávaniam "perfektnej hry" - bude ťažké navrhnúť hru, ktorá bude ešte bližšie. Aj hry 2 hráčov sú veľmi zaujímavé tým, že si po prvej hre môžete vymeniť karty a dať si odvetu. Pre Agricolu som si kúpil všetky rozšírenia, ale stále mám rád pôvodnú hru, takže som nové rozšírenie Sedláci z blat nespomenul ani vo svojom krátkom zozname hier z Essenu, keďže som ho ešte nehral.

Ale čo je vlastne dôvodom úspechu Agricoly? Je to farmárska téma? (pre mňa áno, ale určite nie pre všetkých) Sú to herné mechaniky? (sú veľmi dobré, ale nie až tak samostatné, ako by ste očakávali od hry na pozícii č. 1 viacerých rebríčkov) Je to variabilita prostredníctvom kariet? (v prvej hre sa s nimi v podstate ani nedokážete zaoberať - ale presvedčili vás) Takže je to výborný mix tohto všetkého, ba čo viac: táto hra nemá v podstate žiadne umelé pravidlá. Všetko do seba zapadá bez nutnosti zbytočného premýšľania. Všetko, čo robíte, je pochopiteľné. Neexistujú žiadne steny, ktoré by ste museli strhnúť alebo preliezť. Posadíte sa k stolu a nehráte sa na farmárčenie, vy farmárčite, postupujete, prežívate. A keď všetko funguje, hra končí. Najlepšia dráma, akú som kedy zažil.

Počas našich predchádzajúcich rozhovorov si spomínal, že by bolo veľmi ťažké vytvoriť lepšiu hru ako Agricola a podľa toho súdim, že sa ti hra páči :-). Aké rozdiely ale vidíš medzi Puerto Ricom a Agricolou? A prečo si myslíš, že sa Puerto Rico udržalo taký dlhý čas na vrcholovej pozícii na Boardgamegeeku?

Hlavné rozdiely medzi Puerto Ricom a Agricolou... no, pre mňa je to variabilita v Agricole prostredníctvom kariet, s ktorými hráte - alebo nie, ak s nimi hrať nechcete. Ja ich využíam vždy a sledujem, čo sa v hre deje. V tomto ohľade je PR trochu statickejšie (ok, v PR sú iné spôsoby rozvoja, ale nie je ich toľko, ako v Agricole). Ak ste v PR dobrým hráčom, viete ako máte konať a reagovať. V PR už nad profesionálom nevyhrám. V Agricole ale môžem prehrať kvôli "zlým kartám" ;-)

Puerto Rico na prvom mieste rebríčka na Boardgamegeeku... tí hlasujúci sú magori, nie? Neviem, prečo ho majú tak radi a prečo je hra ako San Juan zabudnutá kdesi v kúte, pričom je omnoho hrateľnejšia - zamiešate karty a ide sa na to. Príprava Agricoly je taká "zlá" ako príprava PR, na túto robotu si vždy niekoho nájdem.

Pre mňa osobne nie sú hry typu PR a Agricola favoritmi, keďže v nich postrádam priamy "konflikt" a/alebo interakciu. Obe mi pripadajú príliš solitérové :-) Ale chápem, prečo ich veľa ľudí považuje za podnetné a fascinujúce. To ma privádza k Vzducholodiam. Táto hra bola pre mňa veľkým prekvapením, hlavne kvôli kockám :-) a tiež preto, že ju vydali Queen Games. Ako si k tomu prišiel? A prečo si myslíš, že hru pochválilo menej "hráčov"?

Je dobré, že vo svete hier je viac chutí, ale myslím si, že počas uplynulých rokov si "solitérové" hry získavajú čoraz viac priaznivcov. V týchto hrách podľa mňa stále máme dostatok interaktivity medzi hráčmi, ktorá ale nejde cestou zabíjania... Robíte jednoducho veci o trošku lepšie ako súperi - oni môžu prežiť až do konca hry a vidieť jej výsledok, aj keď nebude možno taký dobrý, ako pri skúsenom hráčovi.

Jedným z mojich hlavných konceptov pri dizajne hier je zamedzenie vzniku katastrof, ktoré sa na hráča môžu vyvaliť či už z hry samotnej, alebo od ostatných hráčov. Ak trpíte vďaka katastrofe, mala by to byť vždy tá, ktorú si spôsobíte sami...

Prejdime k Vzducholodiam a hádzaniu kockami. Herný systém umožňuje zvoliť si pomalý a bezpečnejší postup, alebo naopak ten riskantnejší. Ak neuspejete, nestrácate celý ťah, ale asi iba 2/3 z neho. V tejto hre nie sú kocky tak nebezpečné, ako sa na prvý pohľad môžu zdať. Naučil som sa, že ľudia nemajú radi kombináciu budovania ekonomiky na základe väčšieho či menšieho šťastia alebo hazardu tak, ako to mám rád ja spolu s niektorými mojimi priateľmi. A prečo Queen Games: všetko, čo k tomu môžem povedať, je, prečo nie? Z môjho pohľadu zapadajú Vzducholode perfektne do ich programu a vývojový proces bol vcelku dobrý.

Pokračovanie...

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Víťazi Spiel des Jahres (01.) - Hare and Tortoise

Rubikova kocka má 30 rokov!

Čitateľský denníček - Power $truggle